Staromestské slávnosti 2011

XVII. STAROMESTSKÉ SLÁVNOSTI ŽILINA

2. – 4. jún 2011
pod záštitou primátora Igora Chomu

Štvrtok 2.6.2011 štvrtok

Mariánske námestie
13.00  DFS Cipovička – CVČ Spektrum Žilina
13.30  DFS Lieska – CVČ Spektrum Žilina
14.00  ZUŠ Ladislava Árvaya v Žiline
          -Tanečný odbor
          -Hudobný odbor
15.00  Seniori – Country skupina pri Senior klube priatelia
15.30  TS Lentilky
16.00  Slávnostný sprievod
16.20  Žilinský miešaný zbor
17.00  V8 Band
18.00  Miroslav Jankech a band
19.00  Maroš Bango
20.00  Nebeská muzika
21.00  HT

Námestie A. Hlinku
14.00  Tanečné chrobáčiky, TS Charliens, TS Argonnath, TD Diana a TD Extad – CVČ Spektrum
15.00  Slovak Young Swing Generation – Big Band žilinského konzervatória
16.15  Žilinské mažoretky DIANA pri CVČ Spektrum
16.30  Slávnostný sprievod
17.00  Skippy – CVČ Spektrum
17.30  Vetroplach
18.30  AYA
19.30  IMT Smile
20.50  CHINASKI

Piatok 3.6.2011

Mariánske námestie
10.20 Kolovrátok – projekt Domu Matice slovenskej
          -MŠ Lietavská Svinná : Jarné hry
          -MŠ Kunerad: „Slúžil som, slúžil…“
          -MŠ Jarná: Dajte ma mamička do školy
          -DFS Kolárik: Ako sa drotárik domov vrátil
11.00  Country tance – Žilinské Babenky pri Dennom centre Horný Val 24.
11.15  MŠ A.Kmeťa
11.45  Disco show – Žilinské Babenky pri Dennom centre Horný Val 24.
12.00  Spoločné vystúpenie partnerských škôl ZUŠ Ferka Špániho (SR) a ZUŠ Vyškov (ČR)
13.30  DS Dúbravček
14.30  Veľký dychový orchester žilinského Konzervatória
15.30  DH Fatranka
16.30  FS Rozsutec
17.30  Balkansambel
18.30  Štátny komorný orcherster Žilina, dirigent: Oliver Dohnányi, šéfdirigent ŠKO Žilina
19.30  Taktici
20.30  Peter Lipa Band
21.30  Pink Horse Trio

Námestie A. Hlinku
14.00  Bank of Joe
15.00  WaddA
16.00  AMO and Band
17.00  Matka Guráž
18.00  Amphibios
19.00  Robo Šimko
20.00  Gladiátor
21.30  Olympic

Sobota 4.6.2011

Mariánske námestie
13.00  OMNIA – fakultný miešaný spevácky zbor ŽU
14.00  Ekumenické modlitby
          Židovská náboženská obec
          Cirkev rímskokatolícka
          Cirkev pravoslávna
          Cirkev gréckokatolícka
          Cirkev bratská
          Cirkev evanjelická a. v.
          Cirkev adventistov siedmeho dňa
          účinkuje Debora
16.00  Bojnická dychovka
17.00  Zuzana Suchánková trio
18.00  Komajota
19.15  Ska-pra šupina
20.30  Chiki liki tu-a

DEŇ DETÍ 4.6.2011 sobota

Mariánske námestie
11.00  Poďme na to! – pouličná show, Divadelné centrum Martin
11.30  Červená Čiapočka – rozprávka v hravej, nápaditej a modernej podobe s veselými pesničkami, Divadelné centrum Martin
12.20  Rozprávkové ozruty KAMEŇOŽRÚT & LOMIDREVO, VALIBUK – pouličná show, Divadelné centrum Martin

Hlinkovo námestie, Sad SNP
13.00 – 16.00
  -súťaže pre deti – CVČ Žirafa
  -nafukovací hrad – CVČ Žirafa
  -maľovanie na tvár
  -nízke ľanové prekážky – OZ Preles
  -ukážky záchranárskej práce so psami – K7 psovodi záchranári

Zmena programu vyhradená.

Žilinský miešaný zbor

Žilinský miešaný zbor (oficiálny názov Miešaný zbor Žilina, OZ) je amatérsky spevácky zbor, ktorý vznikol v roku 1954 pod záštitou mesta Žilina.

Miešaný zbor Žilina je amatérsky spevácky zbor. Počas svojej už 55 ročnej existencie bolo cieľom zboru, a stále je, rozvíjanie umeleckej koncertnej činnosti prostredníctvom zborového spevu, interpretácia diel slovenských a zahraničných skladateľov, ktorí tvoria skladby na poli zborového umenia, popri zabezpečovaní aktívneho oddychu pre členov zboru a zmysluplné využívanie času mládeže. Hlavným krédom zboru je šírenie zborového umenia a tradície všetkým vrstvám obyvateľstva prostredníctvom koncertnej činnosti a v neposlednom rade aj reprezentovanie mesta Žilina a Slovenska doma, v Európe i vo svete.

Činnosť zboru sa orientuje hlavne na naštudovanie diel písaných pre miešané zbory a ich interpretáciu. Trvalou a mimoriadne významnou koncertnou činnosťou zboru je spolupráca s profesionálnym Štátny komorným orchestrom Žilina od roku 1990 čím obohacuje významnou mierou kvalitu hudobného života v Žiline. Zbor uviedol významné diela svetovej a domáckej vokálnej a oratoriálnej tvorby. Žilinský miešaný zbor patrí medzi zbory na Slovenku, ktoré sú schopné spolupracovať s profesionálnymi telesami pri uvádzaní veľkých vokálno-inštrumentálnych diel (W. A. Mozart: Requiem, A. Dvořák: Omša D-dur a mnoho ďalších kompozícií). Je to dané počtom spevákov, ktorý sa pohybuje okolo 50 členov, čo v rámci Slovenska nie je bežné.

DIRIGENTI Žilinského miešaného zboru 1954 – 1955 Jozef Potočár; 1956 – 1957 Ignác Jančár; 1957 – 1989 Anton Kállay; 1989 – súčasnosť Štefan Sedlický

OCENENIA Žilinského miešaného zboru Miešaný zbor Žilina sa zaraďuje svojimi domácimi a medzinárodnými úspechmi medzi elitu slovenských amatérskych zborov a získava ocenenia na najprestížnejších európskych zborových súťažiach /1968 – 1. cena, Spittal – (Rakúsko), 1969 – 1. a 2. cena, Llangolen (Wales), 1970 – 1. a 2. cena, Cork (Írsko), 1992 – 1. cena v hlavnej kategórii, Spittal (Rakúsko), 1995 – Dve 3. ceny, Karditsa (Grécko), 1997 – 2. cena v hlavnej kategórii, Llangolen (Wales), 1998 – 2. cena, Rím (Taliansko), 1999 – 2. a 3. cena, Grand Prix Slovakia, 2000 – 1. cena a titul laureáta, Praha (Česká republika), 2008 – laureát súťaže, Bielsko-Biala (Poľsko).

KONCERTNÁ ČINNOSŤ V ZAHRANIČÍ Miešaný zbor Žilina sa predstavil publiku v mnohých krajinách Európy (Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Nemecko, Grécko,…) v Mexiku a viac koncertných zájazdov absolvoval v Českej Republiky.

www.zilinskymiesanyzbor.sk

V8 BAND

Hudobná skupina V8 BAND patrí k najobľúbenejším žilinským hudobným formáciám. Pôsobí v žilinskom regióne deväť rokov. Ponúka kvalitnú a žánrovo pestrú hudbu, od ľudových piesní, koncertných valčíkov, populárnych piesní stredného prúdu po skladby z džezovej oblasti – upravené skladby z produkcie swingových big-bandov, dixielandy a latino. Pravidelne účinkuje v rámci Žilinského kultúrneho leta či Staromestských slávností, ale aj na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach v rámci Slovenska i na koncertoch v kúpeľných mestách. Je zárukou vynikajúcej zábavy a pohody, všade, kam zavíta.

Miroslav Jankech a band

Miroslav Jankech – Curriculum vitae Miroslav Jankech sa narodil 7.1. 1972 v Žiline.Hre na akordeón sa začal venovať od svojich šiestich rokov v triede učiteľa Jána Praženicu na miestnej základnej umeleckej škole. V roku 1986 začal študovať Žilinské Konzervatórium ktoré úspešne absolvoval v roku 1990 pod vedením profesorky Jarmily Luptovskej. Počas štúdia získal druhú cenu v kategórii junior a aj senior na celoštátnej akordeónovej súťaži v Hořoviciach, prvú cenu na celoštátnej súťaži v Košiciach v kategórii junior, a bol laureát na Grand Prix v Mutzigu (Francúzsko). Vysoku školu múzických umení v Bratislave vyštudoval pod vedením Rajmunda Kákoniho.

Od roku 1994 pôsobí ako profesor hry na akordeóne v Požarevci a na Akademii Pekných Umení v Belehrade v Srbsku. So svojimi žiakmi získal veľký počet ocenení (okolo 100 prvých, druhých a tretích cien) na súťažiach v Srbsku. A veľkých úspechov jeho žiaci dosiahli aj na medzinárodnej scéne – 1999 víťaz medinárodnej akordeónovej súťaže o trofej mesta Castelfidardo (Taliansko) a zisk svetovej trofeje v hre na akordeón (CMA) v Španielsku, v roku 2000 druhé miesto na Svetovej trofeji v hre na akordeón v Portugalsku, v roku 2004 druhé miesto v tej istej sútaži v Španielsku a v roku 2007 a 2009 prvé miesta v Slovinsku v kategórii variete. Jeho žiaci úspešne pokračujú na prestižních vysokých školách vo Viedni, Zurrichu, Casseli, Bratislave, Paríži a Odese.

V súčasnosti je členom niekoľkých komorných zoskupení a okrem vážnej hudby sa zaoberá aj variete a inou hudbou (komponuje vlastnú hudbu – rock s prímesami balkánskej hudby a jazzu). Je stálym členom sprievodného ansámblu mestského ženského speváckeho zboru BARILI z Požarevca. Od januára 2011 preniesol svoje hudobné aktivity do Viedne aby bol kvôli dalšiemu profesnému rastu v samom srdci kultúrneho diania. Koncertoval na Slovensku, v Srbsku, Irsku, Rakúsku, Nemecku, Španielsku a Portugalsku. Tak isto je členom medzinárodnyh porot na akordeonových súťažiach.

Maroš Bango

Maroš Bango sa narodil ako nevidiaci v roku 1972 v Trnave. Nikdy neštudoval hudbu, nepozná noty, ale vďaka vynikajúcemu sluchu sa naučil hrať na niekoľkých hudobných nástrojoch.

Spevák dokonca skladá vlastné piesne, ktoré sú súčasťou jeho bohatého repertoáru. Na koncertoch spieva skladby zo svetových i slovenských operiet, džez aj temperamentné rómske piesne a balady. Maroš Bango hrával a spieval šestnásť rokov ako pouličný umelec vo Viedni.

Účinkoval tiež na podujatiach pre zrakovo postihnutých. V súčasnosti vystupuje vo výchovno-vzdelávacích programoch pre deti a mládež. Objavil sa aj na benefičných koncertoch s českými a slovenskými hudobníkmi ako napríklad Richard Müller, Lucie Bílá či Peter Dvorský a ďalší.

Posledný rok sa Maroš Bango začal venovať hudbe profesionálne. Svoj repertoár obohatil o klasickú hudbu a nahral prvý album Bludisko, ktorý obsahuje dvanásť vlastných aj prevzatých piesní. Zúčastnil sa súťaže Eurovision Song Contest 2010 a postúpil do semifinále národného kola s piesňou Ticho spíš.

www.marosbango.sk

Nebeská muzika

„Jedna prastará legenda hovorí, že terchovská zem je pozostatkom zatúlanej nebeskej hviezdy, ktorej dvorní hudobníci – nebeskí muzikanti – boli prvými osadníkmi Terchovej.“

Nebeská muzika je jediná world music kapela v Európe, ktorá sa pri umeleckej tvorbe inšpiruje výlučne piesňami z jednej (rodnej) dediny. Obsadenie vychádza z domácej archaickej tradície, kde nesmie chýbať povestná sláčiková muzika s malou basou a viachlasný spev. Okrem využívania starobylých “škatuľových” nástrojov sú 1. “elektrickou” terchovskou muzikou na svete. Rodnému naturelu zodpovedá ich inštrumentálny a vokálny prejav, ktorý je dynamický, temperamentný a zároveň zemitý a podmanivý.

Pochváliť sa môžu troma albumami, spoluprácou s významnými slovenskými umelcami, účinkovaním v súkromných a verejnoprávnych médiách a mnohými úspešnými koncertmi doma aj v zahraničí. Kapela je aj držiteľom Slovenského rekordu v publikovaní najväčšej zbierky ľudových piesní z jednej dediny “Terchovská muzika – piesne a interpreti z kraja Jánošíka”.

Ivanka MORAVČÍKOVÁ / sólo spev
Ján PATRNČIAK / 4 strunové elektrické husle, 4 strunové škatuľové husle, vokály
Martin DIKOŠ / 5 strunové elektrické husle, 3 strunové škatuľové husle, sólo spev, vokály
Vladimír MORAVČÍK / 6 strunová elektrická viola, 3 strunová škatuľová viola, vokály
Andrej DOSTÁL / 6 strunové elektrické violončelo, 2 strunová škatuľová basa, vokály
Jakub VALÍČEK / cajon, darbuka, perkusie, bicie

www.nebeskamuzika.sk

HT

HT vzniká v roku 90´ ako HOTENTOTEN a prejavuje sa demácmi „smetný kôš“ a „obete systému“. V roku 93 sa skrátil názov na HT, vychádza „mentálna samovražda“ a „harmónia zla“. Koncom roka bol zaznamenaný koncert v Brne. Pocas 94´a 95´ sa všetci motali všade a udiali sa veci a projekty typu „P&CHG – psychotronic&chaos group“, „COEXIST“ – (EP s mrtvou budoucností), zároven sa objavil 2 v 1, ktorý obsahuje „trojuholník“. Nahral sa aj „nepriatel“.

V roku 96´ HT nahralo výber z doterajšej tvorby a vyšlo 1. cd – predstieranie štastia /1997/, v tomto roku ešte pribudlo druhé oficiálne cd – hotentot´n´roll /1997/, ktoré prináša už aj nové piesne. V 98´ nahralo HT živý unplugged koncert a tento pocin sa objavil i na neoficiálnych cd nosicoch. Týmto sa existencia HT ako takého na 4 a pol roka prerušila................ 13. decembra 2002 sa HT z nicoho nic vyskytlo na pódiu v guru klube, odvtedy koncertuje, v roku 2004 vyšiel kontroverzný album „planb“ za ktorý si kapela HT vyslúžila nepriaznivú kritiku od punkových privržencou, a fanúšikov HTčka. V roku 2007 kapela nahráva svoj dalši album Absinth, kapela začina intenzívnejšie koncertovať, a okrem vlastných koncertov a festivalou, príjma ponuku festivalu hodokvas, odohrať spolu s kapelou Horkýže slíže 35 koncertov na Morave a na Slovensku pod názvom RNB Hodokvas tour. Nahrávanie v poradi siedmeho štúdiového CD ma kapela naplánované na jeseň 2008. HT odohrá v lete 2008 najviac festivalov počas svojej existencie a začínajú fungovať pod manažmentom slovenskej pobočky rakúskej agentúry novamusic, ktorá organizuje festivaly po celej Európe (novarock, frequenci, hodokvas, radar) a patria pod nich aj niektoré nemecké kapely ( die arzte, die toten hosen…). HT sa chystajú zavrieť do štúdia v Martine, kde sa počas nahrávania pripojí k ním skvelý hráč na husle, hudobný skladateľ a kapelník skupiny Čechomor, Karel Holas. Spolupráca s ním sa na pražskom Barrandove predĺži až do marca 2009 a čaká sa na vydanie nového CD – Biele noci. Karel Holas sa stáva štúdiový radca kapely HT. Kapela HT má už v tejto dobe viac ako polovicu turné k novému albumu (Biele noci) za sebou. Ponuku spraviť krstného otca k tomuto cd príjma svetoznámy výtvarník, ktorý pobláznil celý svet, David Černý.

www.ht.fast.sk

Slovak Young Swing Generation

Slovak Young Swing Generation bol založený 3. februára 1993. Jeho zakladateľom bol trombónista, spevák a pedagóg Miroslav Belorid. Hráčskou základňou big-bandu sú prevažne študenti Žilinského Konzervatória, nechýbajú však ani niektorí pedagógovia tejto školy a profesionálni hudobníci. Orchester pozostáva zo štyroch hráčov na trúbke, štyroch hráčov na trombóne, piatich hráčov na saxofóne a po jednom hráčovi na bicie, perkusie, klavír, gitaru a basovú gitaru. Počas dlhých rokov existencie telesa sa v ňom vystriedali desiatky mladých hráčov a orchester odohral nespočetné množstvo koncertov doma i v zahraničí. Z doterajších aktivít stoja za zmienku abonentné koncerty v Dome umenia Fatra, koncerty v rámci cyklu ”M” v spolupráci s ŠKO Žilina, každoročné účinkovanie na festivale tvorivosti a fantázie ”Jašidielňa” ,vystúpenie na Bratislavských Jazzových Dňoch, koncertné turné v Taliansku a napokon reprezentácia Žilinského kraja a Slovenska na Dňoch európskej kultúry 2006 v Bruseli. Orchester hrá prevažne swingovú hudbu, nechýba však ani jazzrock či latinsko-americká hudba, čo sa vždy stretáva s obrovským ohlasom u publika.

www.bigband.sk

AYA

Skupinu AYA založili v roku 1992 dvaja muzikanti zo Žiliny (Mario Tománek, Tibor Nekoranec) a dvaja z Dolného Kubína (Boris Lettrich, Vlado Pavlo). V roku 1993 vychádza nepredajný promo singel, na ktorý natočil videoklip Dušan Rapoš. V ďalšom roku vychádza kapele pod značkou Jumbo Records a s producentským dohľadom Jula Kinčeka debutový album s názvom „AJ TY, AYA !?“, z ktorého sa najviac uchytila pieseň „Malý princ“, a ktorá dodnes pláva na vlnách slovenských rádií. Odvtedy AYA vydala ďalšie štyri radové albumy. V roku 1999 nastali zmeny na postoch bubeníka (Rado Pažej), basgitaristu (Vlado Kubala) a pribudol nový člen – klávesák Stano Vandlík. AYA-ci založili v Žiline tradíciu koncertného programu „Rockové vianoce“, ktorého prvý ročník sa konal v roku 1998, a na ktorom vystupujú okrem AYA aj iné známe kapely z celého Slovenska.

www.aya-music.sk

Veľký dychový orchester žilinského Konzervatória

Veľký dychový orchester Konzervatória v Žiline pod vedením dirigenta Jana Pohůnka sa už predstavil na viacerých koncertoch v slovenských a českých mestách. V rokoch 2004, 2005, 2006 a 2008 účinkoval s úspechom aj v Dome umenia Fatra v Žiline. Jan Pohůnek je absolventom Konzervatória v Ostrave a Akadémmie múzických umení v Prahe. Úspešne sa zúčastnil na viacerých interpretačných súťažiach, najvýznamnejšie bolo Čestné uznanie 1. stupňa na medzinárodnej súťaži Pražská jar v roku 1978. Od roku 1981 je 1. trubkárom ŠKO Žilina, s ktorým účinkoval viackrát aj sólisticky. Niekoľko rokov pedagogicky pôsobil na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V súčasnosti okrem pôsobenia v ŠKO Žilina pedagogicky pôsobí na Konzervatóriu v Žiline.

FS Rozsutec

Folklórny súbor Rozsutec, ktorý vznikol v roku 1965, sa už dávnejšie zaradil medzi najvýraznejších a najosobitejších interpretov slovenského folklóru. Svedčí o tom nielen pravidelná účasť na významných domácich i medzinárodných festivaloch, ale aj viaceré prestížne vyznamenania a ocenenia. Takmer 60-členný kolektív mladých ľudí pracuje v súčasnosti pod taktovkou umeleckého šéfa Vincenta Krkošku a organizačnej vedúcej Oľgy Baránkovej. Taneční pedagógovia: Peter Brxa, Dana Weichselgärtner, Peter Drvár. Vedúci ľudovej hudby: Ján Rybár. Vedúca dievčenskej speváckej skupiny: Mária Hrebeňárová. Zriaďovateľom súboru je mesto Žilina.

V bohatom repertoári súboru sú zastúpené prakticky všetky významnejšie folklórne regióny Slovenska – Kysuce, Orava, Liptov, Horehronie, Myjava, Zemplín. Hudobno-tanečná a spevácka interpretácia ľudových tradícií uvedených regiónov je v prípade Rozsutca založená na dôkladnej znalosti miestneho zvykoslovia, ktoré je spracované citlivo so zmyslom pre pôsobivé estetické umocnenie výsledného tvaru.

Folklórny súbor Rozsutec si v tomto roku pripomína 45. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti súbor pripravuje nový premiérový program, ktorým sa predstaví v dňoch 17. – 20. 11. 2010 v Mestskom divadle Žilina. V týchto dňoch pripravuje vydanie ďalšieho, v poradí už siedmeho CD, ktoré bude vydané pri príležitosti spomínaného výročia. Súbor sa predstaví na mnohých folklórnych festivaloch, ale nebude chýbať ani na takom podujatí, akými sú Staromestské slávnosti v Žiline.

Tešíme sa na Vás, na priaznivcov toho neopakovateľného umenia akým je folklór.

www.rozsutec.eu

Balkansambel

O nás BALKANSAMBEL je mnohopočetná hudobná formácia, ktorá sa rozhodla vyzvať na súboj všetky krivé rytmy a drkotavé maniere balkánskej ľudovej produkcie. Toto jedinečné hudobné súsošie vzniklo na začiatku roku 2009 ako výsledok predsavzatia dopriať večný odpočinok viedenským valčíkom a polonézam.

Našou úlohou je roztancovať aj tých, čo o sebe tvrdia, že sa nevedia hýbať.

Ak Vám však chýba do tanca nejaká doba, skúste popremýšľať, či viete rátať… V hlavných úlohách: Šéfkuchárom dohliadajúcim na originálnu receptúru rumunskej, tureckej či srbskej hudobnej kuchyne je Marek Pastírik – saxofón, duduk, kaval, gajda, taragot

Dozorkonajúcim manažérom Balkansamblu a zástupcom šéfkuchára je Martin Noga – trombón, bas trubka Ďalej hrajú:

Juraj Hodas – heligón
Lukáš Oravec – trubka, krídlovka
Peter Vaňouček – harmonika
Martin Králik – bubny, perkusie
Zuzana Burianová – spev, tanec
Viktória Kovalčíková – spev, klarinet, zurna

www.balkansambel.com

Štátny komorný orcherster Žilina

ŠTÁTNY KOMORNÝ ORCHESTER ŽILINA vznikol roku 1974 ako jediný orchester „mozartovského typu“ na Slovensku. Odvtedy si získal významné postavenie nielen na Slovensku a v Čechách, ale v krátkom čase sa mu podarilo dosiahnuť vynikajúce renomé aj v zahraničí. Orchester má 34 členov, prevažne absolventov hudobných akadémií v Bratislave, Prahe, Brne a Konzervatória v Žiline. Kvalita hráčov, skúsenosti i majstrovstvo prvého šéfdirigenta Eduarda Fischera (1930–1993) umožnili rýchly umelecký rast orchestra. Jeho ďalšími šéfdirigentmi boli Jan Valta, Leoš Svárovský a Oliver Dohnányi. Čestným šéfdirigentom ŠKO Žilina je od roku 1996 japonský dirigent Tsugio Maeda, post šéfdirigenta opäť prijal v marci 2011 Oliver Dohnányi.

Roku 1977 získal orchester medzinárodné uznanie, keď sa stal festivalovým orchestrom Salzburger Festspiele. Zakrátko dostal pozvanie na Pražskú jar a potom nasledovali úspešné koncerty na mnohých festivaloch v celej Európe (Wiener Festwochen, Frühling Festival a Haydn Festival vo Viedni, Sofijské hudobné týždne, Festa Musica Pro v Assisi, Katalánsky festival, Festival El Djem v Tunise, Festival de Bonaguil vo Francúzsku, Hudba v starom Krakowe, Jarný festival Budapešť, Bratislavské hudobné slávnosti, Melos Etos v Bratislave, Janáčkov máj, Mozartfest Schwetzingen, Festival slovanskej hudby na Cypre, Schleswig-Holstein Festival, Festival de Manaus v Brazílii, Flámsky festival v Belgicku, Aspekte Salzburg, Johann Strauss Festival vo Viedni, Bodensee Festival v Švajčiarsku, Medzinárodný hudobný festival v Ankare, Slovinské hudobné dni v Ľubľane a iné). Predstavil sa v takých významných koncertných sálach ako napr. Musikverein a Konzerthaus vo Viedni, Dom umelcov v Prahe, Tonhalle Düsseldorf, Komická opera a Konzerthaus v Berlíne, Katedrála Sv. Františka v Assisi, Veľká sála Petrohradskej filharmónie, Palác hudby v Barcelone, Teatro Arriaga v Bilbao, Concertgebouw v Amsterdame, Symphony Hall v Osake, Metropolitan Art Hall v Tokiu, Kráľovská opera v Bruseli, Teatro Abadia v Madride, Gasteig v Mníchove, Invalidovňa v Paríži, Glen Gould Studio v Toronte. Orchester uskutočnil už vyše 2500 koncertov takmer vo všetkých štátoch Európy, v Tunise, Turecku, Arménsku, štyrikrát v Japonsku, dvakrát v USA, dvakrát v Kanade a ako prvý slovenský orchester na juhoamerickom kontinente v Brazílii.

So ŠKO Žilina účinkoval celý rad popredných umelcov ako napr. dirigenti Claus Peter Flor, Ondrej Lenárd, Oliver Dohnányi, Leoš Svárovský, Vladimír Válek, Ľudovít Rajter, Petr Vronský, Eve Queler, Alexander Schwinck, Peter Maag, Tsugio Maeda, Ernst Märzendorfer, Misha Katz, Martin Sieghardt, Stefan Lano, Janusz Powolny, Lukasz Borowicz, Alexandar Markovic, Vincent La Selva, Marco Armiliato, Karel Mark Chichón, Christian Benda, Dwight Bennett, Christian Pollack, Peter Breiner, Vladimír Kiradjiev, Urs Schneider, Volker Schmidt-Gertenbach, Niels Muus, Herman Engels, Georg Mais, Francesco Angelico, Kerry Stratton, David Hernando Rico, sólisti Igor Oistrach, Narciso Yepes, André Gertler, Václav Hudeček, Ivan Ženatý, Liana Issakadze, Olga Martinova, Peter Michalica, Jindřich Pazdera, Dalibor Karvay, Pavel Šporcl, Baiba Skride, Sophia Jaffé, Vanessa Mae, Daniel Müller-Schott, Marián Lapšanský, Peter Toperczer, Paul Badura-Skoda, Eugen Indjic, Till Felner, Timur Sergeyenia, Ludmil Angelov, Vladimír Sverdlov, Michael Kofler, Juraj Bartoš, Andy Miles, Peter Dvorský, Sergej Kopčák, Edita Gruberová, Georg Tichy, Gabriela Beňačková, Magdaléna Kožená, Ľuba Orgonášová, Ľubica Rybárska, Magdaléna Hajossyová, Gustáv Beláček, Izabela Labuda, Martin Babjak, Peter Mikuláš, Otokar Klein, Pavol Bršlík, Benno Schollum, Ildikó Raimondi, Olivia Stapp, Jolana Fogašová, Mária Porubčinová a.i. Pre hudobné vydavateľstvá Opus, Donau, Naxos, Brilliant Classics, BMG, OEHMS Classics, Hevhetia, Music Master, Diskant a i. uskutočnil mnoho nahrávok s dielami Vivaldiho, Telemanna, Mozarta, Haydna, Beethovena, Hummela, Verdiho, Respighiho, Martinů, Dvořáka, J. Straussa, ako aj českých a slovenských skladateľov.

Významný slovenský dirigent Oliver DOHNÁNYI, rodák z Trenčína, študoval na pražskej AMU u V. Neumanna a A. Klímu a na Vysokej hudobnej škole vo Viedni u O. Suitnera. Získal laureátstvo na viacerých medzinárodných súťažiach ako napr. dirigentská súťaž maďarskej televízie, Talichova súťaž v Prahe a Premio Respighi v Siene. V rokoch 1986 – 1991 pôsobil ako šéfdirigent Opery SND v Bratislave, s ktorou absolvoval početné zájazdy do Španielska, SRN, Holandska, Maďarska, Ruska, Číny, Veľkej Británie, Izraela a i. Jeho produkcia – Gounodova opera Faust a Margaréta v réžii J. Bednárika získala na svetoznámom festivale v Edinburghu cenu medzinárodnej kritiky v kategórii hudba. Súčasne pôsobil ako dirigent Slovenskej filharmónie v Bratislave, s ktorou sa okrem početných domácich koncertov zúčastnil turné po Švajčiarsku a Rusku. Od roku 1993 do roku 1996 pôsobil ako šéfdirigent opery Národného divadla v Prahe, s ktorým sa zúčastnil na dvoch mimoriadne úspešných turné po Japonsku. Na tento post sa opäť vrátil v máji 2004. Spolupracuje s najprestížnejšími opernými scénami – Anglickou národnou operou v Londýne, Operou North v Leedse, v Bazilei, Zürichu, so Staatsoper Wien, účinkoval v Osake, Kasseli, Mannheime, Karlsruhe, na opernom festivale v španielskom Oviede, v Barbican Center v Londýne, Teatro San Carlo v Neapoli, na opernom festivale v írskom Wexforde, v pražskej Štátnej opere, v Royal Opera House v Kodani, Janáčkovom divadle v Brne, Teatro Colón v Buenos Aires, Opera Baltimore v USA (Predaná nevesta v marci 2007). Okrem slovenských a českých orchestrov hosťuje v Yomuri Nippon Symphony Orchestra v Tokiu, Chicago Symphonietta, Maďarskej štátnej filharmónii, Portugalskom štátnom symfonickom orchestri, Northern Philharmonic v Leedse, Royal Liverpool Philharmonic Orchestra, English Chamber Orchestra, London Mozart Players, BBC Belfast Irish National Symphony Orchestra, Zagrebskej filharmónii, a i. Jeho nahrávka opery Juraja Filasa „Memento mori“ s Pražským symfonickým orchestrom FOK získala cenu na významnom televíznom festivale v rakúskom Salzburgu. So ŠKO Žilina začal pravidelne spolupracovať roku 1983. Okrem koncertov doma s ním uskutočnil turné vo Švédsku roku 1990, turné v Nemecku 2005 a 2006, turné vo francúzskej Pikardii v marci 2006, koncert na BHS 2006, koncert v parížskej Invalidovni v decembri 2006. Od septembra 2004 do júna 2007 bol jeho šéfdirigentom, potom stálym hosťujúcim dirigentom, od marca 2011 prijal opäť post šéfdirigenta ŠKO Žilina.

www.skozilina.sk

Taktici

Svoje prvé vystúpenia skupina taktici absolvovala v bratislavskom V-klube. Hrala pôvodné, slovenské melodické optimisticky ladené piesne. Jej hudobná tvorba bola štýlovo podobná hudbe, ktorú v tomto období hrávala skupina Elán. Výraznou postavou Taktikov bol jej líder skupiny a spevák Vlado Kolenič. Medzi hity kapely patrili piesne „Desať deka tresky“, „Zmrzlina“, „Dáša“, „Vodka“… prvý výrazný úspech dosiahli v roku 1978 skladbou „Telefón“, ktorá sa dostala aj na vrchol anglickej hitparády. Po niekoľkých rokoch sa jej štyria členovia rozhodli emigrovať z Česko-Slovenska do USA. Podľa vtedajších zvykov spoza železnej opony sa stala tvorba emigrantov pre verejnosť zakázanou.

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa na Slovensko vrátil jej bývalý líder a spevák Vlado Kolenič a hráč na bicie, Július Mikeš. O oživenie produkcie skupiny Taktici sa snažila slovenská kapela Nový Al-bum, ktorá hrávala cover-verzie jej hitov. Po roku 2000 vydala dva albumy s titulom Nový Al-bum – Taktici. V roku 2004, počas krstu tretieho s názvom Taktici 2004 The Best of, dostala kapela Nový Album od Vlada Koleniča do užívania meno Taktici. Noví Taktici spočiatku hrávali staršie hity, no nahrávajú aj nové piesne, niektoré nápady im z Ameriky posiela aj Vlado Kolenič.

V roku 2005 vyšiel kapele album s názvom Taktici 2005, na ktorom hosťoval aj Jožo Ráž, ktorý so skupinou naspieval skladbu „Tunel“. Taktici sa v roku 2005 stali predkapelou jedenástich koncertov Elán Tour 2005. V tomto istom roku sa v ankete Slávik skupina Taktici stala Skokanom roka. Skupina okrem duetu s Jožom Rážom nahrala niekoľko úspešných rádiových singlov: „Seňorita Margarita“, „Láska cez mobil“, či „Diéta“. V roku 2007 kapela nahrala ďalší štúdiový album Taktici 2007 – „Imidž je nanič, keď ležíš v cintoríne“, na ktorom sa nachádza duet s názvom „Keď ma podvedieš“ s Luckou Vondráčkovou. Na tomto albume je pieseň „Tajné kvapky“, ktorá sa asi po roku od jej vydania na nosiči stala známa vďaka videoklipu venovanému markizáckej moderátorke Marianne Ďurianovej. Vlado Kolenič v súčasnosti pôsobí ako textár, skladateľ a externý spolupracovník skupiny. V súčasnosti žije v Las Vegas, je lídrom bigbítovej skupiny Las Vegas Music Machine. Július Mikeš, niekdajší spevák a hráč na bicie nástroje v pôvodnej zostave Taktikov, žije v New Yorku. Jeden z bývalých členov kapely Nový Al-bum, spevák a gitarista Tibor Čech, hrával so skupinami Ventil RG, Lojzo, Zóna A a ExTip. So skupinou si niekedy na dychové nástroje zahrá aj bývalý minister vnútra Slovenskej republiky a brat gitaristu skupiny Milana Kaliňáka, Róbert. V roku 2009 v kapele spieval spevák Patrik Imre, predtým Metalinda, teraz Kabát Revival.

www.taktici.sk

Peter Lipa Band

Peter Lipa (* 30. máj 1943, Prešov) je slovenský spevák, skladateľ, podnikateľ, organizátor hudobných podujatí, moderátor, manažér jazzového diania, dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni. Patrí medzi významné osobnosti slovenského džezu a dlhé roky bol jediným známym interpretom tohto žánru na Slovensku. V repertoári Petra Lipu môžeme nájsť tradicionál, swing, moderný džez, latinskoamerický džez, džezový šansón, spirituál, funk, ale aj rock a popové vplyvy. Medzi Lipove hudobné vzory patrí Jimmy Rushing, Ray Charles, Al Jarreau, Joe Cocker, alebo aj Bobby McFerrin. V ankete časopisu Jazz Forum, ktorý vydáva Medzinárodná džezová federácia sa Peter Lipa hlavne v 80. rokoch umiestňoval na popredných priečkach rebríčku najlepších európskych džezových spevákov.

www.peterlipa.com/sk

WaddA

Kapela WaddA je „modern-rocková” kapela zo Žiliny, ktorá vznikla na prelome rokov 2005/2006. Počas prvých troch rokov nahrala 3 demo albumy a koncom roka 2010 vydáva prvým album s názvom „Včera deň sa zrazu zbláznil“. Album obsahuje 9 piesní v slovenskom jazyku a sprevádzajú ho aj tri videoklipy (na dalšom videoklipe sa v súčasnosti pracuje). Kapela každý rok aktívne koncertuje v kluboch a tiež na pódiách letných festivalov po celom Slovensku.

www.wadda.sk

Matka Guráž

Skupina vznikla o 11.30 hod. dňa 1. apríla 1995 v potravinách Centrál na ulici SNP v Novej Dubnici. Stretol sa tam gitarista Robo Ruman so známym ohňovým spevákom Milanom Lokšenincom alias Loxom. Nemohli si ani podať ruky, lebo boli ovešaní nákupnými taškami.

Názov kapely vznikol tak, že sme zobrali „jej deti“ z diela Bertolda Brechta „Matka Guráž a jej deti“ a tým to haslo. Nastalo obdobie nekonečných skúšok a tvorivého pivničného snaženia. Nasledovalo nahratie prvých štúdiových demosnímkov, kde vznikol aj doteraz najznámejší a najhrávanejší titul „Americký sen“. Kapela hrala v pôvodnej zostave a to:

Milan Lokšeninec (Loxo) – spev
Robo Ruman – gitara, spev
Tibor Vrtík (Vrtula) – basgitara
Igor Kilík (Kilo) – bicie

Prvý počin kapely bolo vydanie skladby Americký sen na „Compilation Of New Slovak Rock Groups part III vydané vydavateľstvom Gregor Agency 1996. Ďalším zaujímavým momentom v existencii kapely bola účasť na finálovom koncerte Rock FM Festu 96 v Banskej Bystrici (8. – 9. 11. 1996) Kapela pokúšala osud stále, ponúkala lokálnym rádiám svoje demonahrávky , z ktorých niektoré (napr. Americký sen, Plajboj) dosiahli slušnú hranosť. Takto to prebiehalo až do roku 1999, kedy sa ozvalo vydavateľstvo B. M. G. Ariola ČR/SR a vydalo prvý album skupina Matka Guráž s rovnomenným názvom. Album bol vlastne výberom z doterajšej štvorročnej tvorby skupiny a pozostával z upravených pôvodných nahrávok. Z toho dôvodu pôsobil žánrovo veľmi rozmanito. Pramenilo to aj z rozdielnej hudobnej názorovej orientácie jednotlivých členov skupiny. Z albumu odzneli v slovenských rádiách single "Americký sen, A možnoraz, Podivné to rege, Za posledný groš, Je to ako jed“. V televíziách boli odvysielané videoklipy ku skladbám Americký sen, Druhý breh, Je to ako jed. S odvysielaní m videoklipu na skladbu „Je to ako jed“ v televízii Markíza v relácii „Deka“ sa spája ojedinelá udalosť. Skupina Matka Guráž je prvou kapelou po nežnej revolúcii, ktorej bola časť videoklipu cenzúrovaná (vyštvorčekovaná). Na nahrávkach, ktoré sa dostali na album sa podieľalo viacero hostí – muzikantov a samotná kapela prešla viacerými zmenami.

V čase vydania prvého albumu skupina mala nasledovné zloženie:

Milan Lokšeninec (Loxo) – spev
Robo Ruman – gitara, spev
Martin Horný – gitara
Tibor Vrtík – basgitara
Dušan Rozemberg – bicie

Okrem kmeňových členov sa na nahrávkach a koncertovaní skupiny podieľali:

Igor Bedač – bicie
Michal Rostas – bicie
Ruslan Nikolajev – saxofón
Marček – klávesové nástroje
Fero Róža – elektrické husle
Janka Ondrejková (teraz „Suí Vesan“)

Ďalším zaujímavým okamihom skupiny bola nominácia na výročné ceny Hudobnej akadémie za rok 1999 v kategórii Objav roka . V roku 2000 opustil skupinu zo zdravotných dôvodov spevák Loxo a odvtedy spev prischol gitaristovi Robovi, ktorý sa tejto úlohy zhostil dobrovoľne nasilu. Skupina koncertovala a skúšala nové veci. Takto nejako to pokračovalo až do „osudného“ koncertu v Žiline ktorý bol niekedy na jar v roku 2003. Tam sa stretol bubeník skupiny Dušan Rozemberg so svojím kamarátom z Konzervatória v Žiline Romanom Nadányim. Slovo dalo slovo, Roman skúsil nacvičiť nejaké skladby, prišiel na skúšku do Novej Dubnice a chalani schválili „vstup“ do skupiny Matka Guráž. Opäť nasledovalo cvičenie programu na koncerty a aj koncertovanie. Stará Turá, Klobušice, Nová Dubnica, Žilina. Skupina si vyskúšala aj koncert vo Veľkej Rači pri – 10 stupňoch. To bolo asi predpovedanie toho čo nasledovalo. Matka Guráž zmrzla v roku 2004. Chalani sa rozutekali do sveta a vyzeralo to tak, že sa nechystajú naspäť na Slovensko. ALE...... V dôsledku globálneho oteplenia sa skupina dala opäť dokopy. Medzi časom z kapely odišli Martin a Dušan. Bolo treba nájsť „novú krv“ a to sa aj podarilo.

V súčasnosti skupina Matka Guráž funguje v nasledovnej zostave :

Roman Nadányi – spev
Robo Ruman – gitara, spev
Jozef „ Biťo“ Bittera – gitara, spev
Tibor „Vrtula“ Vrtík – basgitara
Boris Novák – bicie
Mirka Bartošová – saxofón

www.matkaguraz.sk

Amphibios

Kapela AMPHIBIOS vznikla v r.2004 a od tohto momentu sa zaoberá elektronickými štýlmi ako drum’n’bass, house, trance, chillout, trip hop…

V tvorbe sa striedajú tanečné motívy s pomalými rytmami, obohatené aj o etno prvky. Kapela má za sebou množstvo skúseností, nakoľko sa hudobníci objavujú aj v mnohých iných projektoch. Amphibios ako taký, má na konte tri CD s názvom LEGEND OF THREE SOULS 2005, ktorý obsahuje 9 songov s klipom, new CD SECRETS 2008 a DISTORTED REALITY 2009

www.amphibiosmusic.com

Gladiátor

Gladiator je slovenská rocková skupina, ktorú roku 1989 spolu s kamarátorm Georgiom Babulicom založili bratia Miko, Maroš a Dušan Hladký. Členovia skupiny pochádzajú z Alekšiniec, dediny blízko Nitry. Žánrovo sa prikláňali k metalu, medzi ich najväčšie hudobné vzory patrila skupina Metallica. Hudobná kariéra

Po dvoch rokoch úspešného účinkovania na amatérskych koncertoch a festivaloch, v roku 1991 kapela dostala od českého hudobného vydavateľstva Zeras ponuku na nahratie ich debutového albumu. Ich videoklip k skladbe „Profitable Losses“ (1992) z tohto albumu, ktorý vyšiel pod názvom Designation bol prvým slovenským videoklipom, ktorý bol vysielaný v programoch americkej hudobnej stanice MTV. Po tomto úspechu hneď v nasledujúcom roku 1993 vychádza skupine Gladiator u slovenského vydavateľstva Škvrna Records ich druhý thrash metalový album pod názvom Made of Pain. Videoklip k skladbe z albumu „My World“ bol znovu vysielaný na MTV, ale aj na nemeckom hudobnom kanáli VIVA. Skladba „My World“ je zároveň prvou, ktorá sa objavila na priečkach slovenských hitparád.

V prvej polovici 90. rokov vrcholí vo svete popularita hudobného štýlu grunge, ktorého najvýznamnejšími predstaviteľmi boli skupiny Nirvana, Pearl Jam a Alice in Chains. Tento žáner bol blízky aj členom skupiny Gladiator, bol pre nich inšpiráciou pre nové melodické nápady, rozhodli sa preto pre zmenu ich thrash metalového štýlu. Táto skutočnosť ovplyvnila ich nasledujúce nahrávky, ktoré vyšli na ich treťom albume z roku 1994 pod názvom Third Eye. Album mal aj napriek zmene štýlu dobrú predajnosť. Skladba „In Your Head“ sa stala hitom na Slovensku aj v zahraničí. Okrem Slovenska skupina koncertovala aj v Nemecku a Francúzsku. V tomto roku odchádza zo skupiny jeden z bratov, Dušan, ktorého na poste gitaristu nahrádza Rasťo Krčmárik.

Štvrtý album skupiny, ktorý vyšiel pod názvom Dogstime (1996) získal päť nominácií na ceny Grand Prix Slovensko 1997, slovenskej obdoby Grammy. Album získal dve ocenenia: Videoklipom roka 1996 sa stal klip ku skladbe „Sweet Little Mouse“, nakrútený režisérom Karolom Vosátkom, a zvukár Ján Došek získal pre tento album ocenenie za Zvuk roka 1996. V tomto roku sa opäť menil gitarista skupiny, na miesto Rasťa Krčmárika prichádza Rasťo Toman. V roku 2000 bola skupina nominovaná kategóriách skupina roka 1999 aj interpret roka 1999 a na album roka za album Viem, kde Boh spí. Členovia

Miko Hladký – spev a gitara
Georgio Babulic – spev a bicie
Maroš Hladký – basová gitara
Lívo – gitara
Peter Slamečka – klávesy, hammond, piano

www.gladiator.sk

Olympic

Olympic je česká hudobná skupina a jedna z njväčších legiend českej rockovej histórie.

História skupiny Roky šesťdesiate – začiatky 11. novembra, 1963 vystupovala v divadle Semafor v Prahe sprievodná skupina, ktorá mala dovtedy názov Karkulka (Karlínský kulturní kabaret) pod novým menom Olympic. Meno skupine dal jej vtedajší (prvý) manažér Josef Smeták podľa názvu klubu v Spálenej ulici v Prahe, ktorý sa volal Olympik. Skupina v tomto období najčastejšie hrala v tomto zložení:

Petr Janda – gitara
Miroslav Růžek – saxofón
Miroslav Berka – klavír
Pavel Chrastina – basová gitara
František Čech – bicie (občas ho striedal aj Jan Antonín Pacák)
Jaromír Klempíř – jonika
Jiří Laurent – gitara

Táto skupina pod novým názvom v priebehu nasledujúceho roku (1964) sprevádzala spevákov Mikiho Volka, Pavla Bobka, Josefa Laufera, Pavla Švába a Yvonnu Přenosilovou. V roku 1965 sa vplyvom britskej beatovej invázie rozpútala aj v Česko-Slovensku tzv. „beatlemánia“. Zostava sa vtedy zredukovala na toto zloženie:

Petr Janda – gitara
Miroslav Berka – klavír
Pavel Chrastina – basová gitara

Františka Čecha za bicími defintívne vystriedal Jan Antonín Pacák a na miesto Jiřího Laurenta prišiel Ladislav Klein. Zo spevákov v skupine zostal iba Miki Volek. V tomto období vznikol prvý megahit skupiny Dej mi víc své lásky (autori: Janda/ Chrastina). V apríli 1966 odišiel od skupiny Miki Volek. Skupina Olympic naďalej vystupuje v zložení Janda, Berka, Klein, Pacák, Chrastina. V tomto období vzniká ich ďalší hit Snad jsem to zavinil já. V roku 1967 skupina nahrala na singel svoju ďalšiu úspešnú skladbu Želva. Tento singel vychádza v malom náklade, lebo niekto zodpovedný z vydavateľstva Supraphon „zistil“, že sa na konci skladby nespieva „…oh, no…“, ale „hovno“… V roku 1968 vychádza prvý album skupiny Olympic pod názvom Želva, ktorý je považovaný za prvý český beatový album. V tomto roku sa skupina neúspešne zúčastnila na Bratislavskej lýre so skladbou Krásná neznámá. Počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy 20. augusta, 1968 boli členovia skupiny na dovolenke vo Francúzsku. Dostali ponuky na angažmán z rôznych francúzskych klubov, natočili EP platňu a televízny film Olympic v Paříži, odmietli ponuku byť predskokanmi koncertov vtedajšej rokenrolovej hviezdy, Johnyho Hollydaya a pred Vianocami roku 1968 sa vrátili domov do Česko-Slovenska.

Roky sedemdesiate V roku 1969 skupina vydáva svoj druhý album pod názvom Pták Rosomák. Nasledujúci rok 1970 skupina nahráva viacero svojich hitov ako napríklad Dynamit, Otázky, Strejček Jonatán, Bon soir mademoseile Paris. Rok 1971 je o zmenách v zostave skupiny. Odchádza z nej bubeník Jan Antonín Pacák a basgitarista Jan Hauser. Po prijatí nových členov hrá skupina v tomto novom zložení:

Petr Janda – gitara
Ladislav Klein – gitara
Miroslav Berka – klavír
Jiří Korn – basová gitara
Petr Hejduk – bicie

Pôvodnej skupine ešte vychádza tretí album pod názvom Jedeme, jedeme, a nová zostava vydáva singel so skladbami Agáta a Planetář. V júni 1972 odchádza zo skupiny gitarista Ladislav Klein. Jiří Korn sa snaží presadzovať sólovo. Zvyšní členovia začínajú mať pocit, že sú pre neho iba sprievodnou skupinou a tak sa rozhodli Korna nahradiť Jiřím Chvalkovským. S ním skupina vystupuje na Festivale politickej piesne v Sokolove so skladbou Únos, natáča singel pre nový album Slunce a Jdou děti, jdou, pokúša sa o úspech na Bratislavskej lýre s pesničkou Slzy tvý mámy, ale nepostupuje s ňou ani do finále. V novinách vychádza správa o ich rozpade. Skupine ešte vychádza nový album pod názvom Olympic 4. V nasledujúcich dvoch rokoch skupina opäť stagnuje až upadá. Funguje skôr iba ako sprievodná kapela sólových spevákov. Ich hudba postupne stráca svoj rockový charakter. V zostave sa mení basový gitarista. Najprv je ním Pavel Petráš, ktorého neskôr vystrieda Milan Broum.

Od roku 1979 – návrat Príchod Milana Brouma znamenal oživenie v skupine. V roku 1977 skupina nahráva anglické verzie svojich skladieb na album s názvom Overhead a nový takmer hardrockový album Marathón. V ankete Zlatý Slávik sa skupina Olympic umiestňuje na šiestom mieste. Skupina Olympic často vystupuje v Lucerne. 18. apríla 1978 pri príležitosti 15. výročia od vzniku má svoj 3 000 koncert spolu s hosťami a bývalými členmi. Zahrali si s nimi Jan Pacák aj Pavel Chrastina. V roku 1979 sa skupina znovu pokúša o účasť na Bratislavskej lýre so skladbou Ty slzy dávno vpila tráva. Festivalová porota skladbu neodporučila.13. mája 1979 skupina vystúpila s koncertnou verziou prvej časti koncepčnej albumovej trilógie s názvom Prázdniny na zemi. Táto časť trilógie sa zaoberá ekologickou témou. Počas koncertu sa na šikmé plátno premietajú diapozitívy so zábermi zničenej planéty. Napriek tomu, že zo skladieb albumu nevznikol jeden skutočný hit album ako celok má obrovský úspech. Skupina nahráva aj jeho anglickú verziu pod názvom Holidays on Earth. Olympic sa vroku 1979 v ankete Zlatý Slávik umiestňuje na treťom mieste.

V roku 1980 sa skupina opäť pokúša o účasť na Bratislavskej lýre so skladbou Osmý den. Napriek tomu, že sa zo singlov s touto skladbou, ktorá odštartovala novú sériu hitov skupiny Olympic predalo viac ako 100 000 kusov, skladba na lýre nezískava žiadne ocenenie. Olympic sa v ankete Zlatý slávik pre rok 1980 umiestňuje na druhom mieste po skupine Katapult. V tomto roku emigroval do Austrálie Pavel Chrastina. Táto emigrácia spôsobila skupine Olympic značné problémy. Podľa tradícií tej doby sa museli z trhu stiahnuť všetky nahrávky, na ktorých sa Chrastina autorsky podieľal vrátane pripravenej kompilácie 12 nej…

V roku 1981 skupina Olympic pokračuje v trilógii koncepčným albumom zameraným na tému medziľudských vzťahov s názvom Ulice. 27. apríla 1981 je v Lucerne jeho koncertná premiéra. Takmer okamžite sa stáva hitom skladba Okno mé lásky. Na „zdesenie“ členov skupiny túto skladbu spieva publikum so skupinou už na tejto premiére. Z tohto albumu, ktorý vyšiel aj v anglickej verzii pod názvom The Street, sa predalo viac ako 170 000 nosičov. Z tohto roku pochádza aj ďalší nesmrteľný hit skupiny Olympic, skladba Jasná zpráva. Bola hraná znovu na Bratislavskej lýre, ale umiestnila sa iba na druhom mieste za skladbou Václava Neckáře, Tvým dlouhým vlasům. V tomto roku sa v ankete Zlatý slávik skupina Olympic umiestnila na prvom mieste.

26. apríla 1982 skupina Olympic nahráva v pražskej Lucerne živý album, ktorý vychádza pod názvom Olympic v Lucerně. Zúčastňuje sa, samozrejme neúpešne, aj Bratislavskej lýry so skladbou Blíženci. V Zlatom slávikovi obhajuje minuloročné zlato. Na Vianoce vystupuje Olympic na svojom výročnom koncerte (blížiacich sa 20 rokov od vzniku) spolu s bývalými členmi Milanom Růžkom, Jozefom Laufrom, Pavlom Bobkom, Mikim Volkom a Janom Pacákom a hosťami ako boli Miroslav Šimek, Karel Zich, Petra Janů, Felix Slováček, Marie Rottrová a Karel Gott. Skupina dostala od Supraphonu zlatú platňu za viac ako milión predaných všetkých platní počas svojej histórie. V roku 1983 v hitparáde vtedajšieho Televízneho klubu mladých (TKM) nazvanej Hitšaráda vyhráva skladba Nikdo nejsme akorát. Festivalová komisia Bratislavskej lýry neodporučila do medzinárodnej súťaže skladbu Okno mé lásky. Skupina zas získala Zlatého slávika za rok 1983 a Peter Janda naspieval s Petrou Janů ďalší hit s názvom Jedeme dál. V januári, 1984 začala skupina Olympic nahrávať tretiu časť trilógie, ktorá bola tentoraz zameraná na vedu, techniku, chémiu a počítače s názvom Laboratoř. Album vychádza v júli. V ankete Zlatý slávik pre rok 1984 sa Olympic dostáva až na druhé miesto za slovenskou skupinou Elán.

V roku 1985 sa na Bratislavskej lýre konečne podarilo skupine Olympic získať zlato so skladbou Co je vůbec v nás. Táto pieseň vychádza na singli s novým hitom Tak jako za mlada. V tomto roku Peter Janda pracuje na dvoch albumoch. Prvým je nový nekoncipovaný album skupiny Olympic s názvom Kanagom, a druhý je pre Petru Janů s názvom podľa ich spoločného hitu Jedeme dál. Na albume Petry Janů sú ešte ich dva ďalšie spoločné duety: Není nám už sedmnáct a Ty máš ji nejraděj. Pri premiére programu Olympic 85 dostala skupina tri zlaté albumy za Olympic v Lucerně, Rock And Roll a Laboratoř (z každého sa predalo viac ako 250 000 nosičov). 17. decembra sa rozhodol odísť a venovať sa sólovej umeleckej dráhe bubeník Petr Hejduk. V polovici februára 1986 vystupuje skupina Olympic v novej zostave:

Petr Janda – gitara
Miroslav Berka – klávesy
Milan Broum – basová gitara
Milan Peroutka – bicie
Jiří Valenta – klávesy

S novou metalovo ladenou skladbou Jako tele na vrata. Skupina reaguje na obdobie zvýšenej popularity štýlu heavy metal a pritvrdzuje muziku. Po vydaní anglickej verzie albumu Kanagom (anglický titul Hidden In Your Mind) vychádza ich nový album Bigbít. V Zlatom slávikovi sa skupina dostáva na štvrté miesto. V roku 1987 umiera klávesista skupiny Miroslav Berka. Skupina pokračuje vo štvorici. Nahráva ďalší pritvrdený hit Když ti svítí zelená. K 25. výročiu vzniku skupiny je usporiadaný koncert na ktorom vystupujú hudobníci z konkurenčných skupín, ktorí hrajú skladby z repertoáru skupiny Olympic. Pri príležitosti tohto výročia dostáva skupina od hudobného vydavateľstva Supraphon ocenenie: Zlatú gitaru.

Ďalšie obdobie stagnácie V marci 1989 vychádza trinásť mesiacov po nahratí ďalší album skupiny Olympic s metalovým zvukom s názvom ich hitu Když ti svítí zelená.

Koncom roku 1990 skupina vydala album Ó jé!. Jedinou známou skladbou albumu je inštrumentálka Stejskání. Vzhľadom na zmenu politickej situácie vzniká možnosť vydávania reedícií dovtedy (hlavne z dôvodu emigrácií) zakázaných albumov a výberoviek hudobníkov a spevákov vtedajšieho východného bloku. V nasledujúcich rokoch skupina vydáva reedície starých albumov, bývalí aj terajší členovia sa pokúšajú o tzv. comeback, ich koncerty sa 1998 Singly V, VI (Bonton)

1996 Zlatý slávík
1997 Český slávík – skupina roku
1998 Český slávík – skupina roku

www.bestia.cz/olympic/cs/

OMNIA – fakultný miešaný spevácky zbor ŽU

Fakultný miešaný spevácky zbor OMNIA vznikol v roku 2003 transformáciou dievčenského speváckeho zboru, rozšírením a upevnením sekcie mužských hlasov. Dňa 8.3.2004 bol Akademickým senátom Fakulty prírodných vied schválený štatút fakultného miešaného speváckeho zboru OMNIA. Dirigentkou zboru je Mgr. art. Monika Bažíková. Počas svojho pôsobenia sa zbor zúčastnil na mnohých medzinárodných súťažiach a festivaloch, kde veľmi úspešne reprezentoval Žilinskú univerzitu:

v júni 2003, medzinárodný festival akademických zborov Akademická Banská Bystrica 2003. Vo svojej kategórii sa zbor umiestnil v zlatom pásme a získal dve mimoriadne ocenenia: cenu primátora Banskej Bystrice najlepšiemu slovenskému akademickému zboru na ABB 2003 a cenu banskobystrického diecézneho biskupa za najlepšiu interpretáciu skladby so sakrálnou tematikou;
v júli 2004 medzinárodný festival akademických zborov „IFAS“ 2004 v Pardubiciach. Zbor získal v troch kategóriách strieborné pásmo a meno perspektívne sa rozvíjajúceho mladého zborového telesa;
v júni 2005 medzinárodný súťažný festival akademických zborov ABB 2005. Zbor opäť získal vo svojej kategórii zlaté pásmo a tiež cenu banskobystrického diecézneho biskupa za najlepšiu interpretáciu skladby so sakrálnou tematikou;
v júni 2006 medzinárodný súťažný festival „Sviatky piesní Bratislava“. Zbor v dvoch kategóriách získal zlatú medailu;
september 2006 – účasť na európskom zborovom festivale „Cento note“ v Taliansku
v máji 2007 medzinárodný súťažný festival akademických zborov ABB 2007. Zbor opäť získal v kategórii komorných zborov zlaté pásmo a mimoriadnu cenu Matice Slovenskej za rozvoj slovenského interpretačného umenia v oblasti zborového spevu;
v decembri 2007 medzinárodný Festival adventnej a vianočnej hudby v Bratislave. Zbor ako jediné slovenské zborové teleso v kategórii veľkých miešaných zborov získal strieborné pásmo, čo ho v konkurencii deviatich zahraničných zborov znamenalo konečné tretie miesto. (pozri prílohu)
máj 2008 účasť na medzinárodnom zborovom festivale „Cantate Adriatica“ v San Maríne
máj 2009 účasť Omnie na medzinárodnej zborovej súťaži „Akademická Banská Bystrica“. Ocenenia: 2. miesto v zlatom pásme; Cena Hudobného odboru Matice Slovenskej za rozvoj slovenského interpretačného umenia v oblasti zborového spevu; Cena Hudobného fondu v Bratislave za najlepšiu interpretáciu skladby slovenského skladateľa 20.storočia
február 2010 – účasť na festivale „Canti veris Praga“ v Prahe. Zbor získal hlavnú cenu Zdeňka Lukáša a cenu za interpretáciu skladby Es gulu gulu od Skepasta
október 2010 – účasť a úspešná reprezentácia Slovenska na medzinárodnom zborovom festivale „Cantate Barcelona“ v Španielsku

Okrem súťažných aktivít, zbor zaznamenal množstvo koncertných vystúpení a pravidelne účinkuje na podujatiach organizovaných Katedrou hudby Fakulty prírodných vied a na podujatiach organizovaných Žilinskou univerzitou v Žiline (Vianočné koncerty, Univerzitné koncerty, Besiedky od študentov pre študentov a pod.). Zbor sa spolu s Konzervatóriom v Žiline, Katolíckou univerzitou v Ružomberku a Domom umenia Fatra podieľal na organizácii koncertu na počesť vstupu Slovenska do EÚ.

Bojnická dychovka

Naša malá dychová hudba má sídlo na strednom Slovensku v malebnom mestečku Bojnice. Dominantou nášho mesta je kráľovský zámok, postavený koncom 11.storočia. Bojnický zámok je považovaný za najromantickejší a najkrajší na Slovensku. Ján Pálffy, posledný majiteľ zámku, uskutočnil jeho prestavbu podľa vzoru zámkov v údolí rieky Loire vo Francúzsku.

V roku 1970 bol Bojnický zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. V zámku sídli významné umelecko-kultúrne múzeum a každoročne sa tu konajú spoločenské a kultúrne podujatia. Od r. 1994 sa na prelome mesiacov apríl a máj pravidelne organizuje Medzinárodný festival duchov a strašidiel. Bojnice sú od 16. storočia známe aj svojimi termálnymi a liečivými prameňmi.

Súčasťou histórie mestečka Bojnice je aj dychová hudba, ktorej počiatky siahajú do 20-tych rokov 20.storočia, kedy bola založená dychovka „Požiarnik“ pod vedením p. Wiliama Majdana, s úmyslom spríjemniť si voľné nedeľné popoludnia pri spoločenskom posedení, keďže inej možnosti spoločenského vyžitia pre obyčajných ľudí v tom čase nebolo. Žiaľ, písomné pramene z tohto obdobia sú veľmi strohé. Podarilo sa nám zistiť, že v 80-tych rokoch prebral funkciu kapelníka p. Marek Priehoda. Po jeho tragickom úmrtí v r.1995 nadviazal na pôvodnú tradíciu „Požiarnika“ p. Martin Oboňa a kvôli lepšiemu zviditeľneniu sa súbor premenoval na „Bojnickú kapelu“. Pán Martin Oboňa bol v tom čase poslucháč Žilinskej univerzity. Je samozrejmé, že ako odborník vysokého odborného vzdelania, chcel priviesť kapelu na vyššiu interpretačnú úroveň neustálym zdokonaľovaním prednesu. Jeho aktivity v mnohých hudobných telesách i mimo okresu Prievidza sa často prelínali a preto sa členovia kapely zhodli na zmene vedúceho kapely. V máji 2004 bol do funkcie kapelníka ustanovený Es-klarinetista kapely Marek Flimel, absolvent Žilinského konzervatória. Ten pokračuje vytýčeným smerom svojho predchodcu.

Aj napriek tomu, že v našom regióne pôsobí viacero úspešných folklórnych skupín, dychová hudba Bojnická kapela si získava stále viac milovníkov tohto hudobného žánru a to nielen z radov staršej generácie, ale aj mladých. Tento úspech pripisujeme predovšetkým piesni modernej, tanečnej a muzikálovej – neoddeliteľnej súčasti nášho repertoáru. Teší nás, že náš prednes je zrozumiteľný pre poslucháčov nielen doma, ale i v zahraničí. Z domácich účinkovaní sú významné festivaly a prehliadky dychových hudieb v Prievidzi, Nitrianskom Pravne, Bystričanoch, na každoročne sa opakujúcom Memoriáli Pavla Kováča v Čereňanoch a na všetkých kultúrnych programoch organizovaných mestom Bojnice.

V roku 1999 sme v Lednických Rovniach získali strieborné pásmo na celoštátnej súťažnej prehliadke malých dychových hudieb. V roku 2000 sme sa zúčastnili festivalu dychových hudieb v Hradišti pod Vrátnom. Poznajú nás kúpeľní hostia nielen v Bojniciach, ale aj v Turčianskych Tepliciach, Rajeckých Tepliciach, Trenčianskych Tepliciach a v Piešťanoch.V roku 2000 z III. súťažného festivalu dychových hudieb v Bánovciach nad Bebravou sme si priniesli Cenu primátora mesta a sólisti cenu za interpretačný výkon. V roku 2001 sme dvakrát úspešne účinkovali v Spolkovej republike Nemecko a v Českej republike. V januári 2003 sme vydali svoje prvé CD s názvom „Na Bojnickom zámku“. V auguste 2004 sme sa zúčastnili slávnosti pivného festivalu „Dni piva a pohody“ v severomoravskom Jeseníku, kde sme sa reprezentovali ako kapela z družobného mesta. V septembri 2004 to bola účasť na V. Majstrovstvách Európy českej, moravskej a slovenskej dychovej hudby, ktoré sa konali v Bojniciach. V roku 2005 sme odohrali koncerty v Českej republike, vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Z medzinárodného súťažného festivalu malých dychových hudieb Dychovky v preší konaného v Pezinku v dňoch 17. 8. – 20. 8. 2006 sme si odniesli druhé miesto v zlatom pásme. V decembri 2006 sme nahrali naše druhé CD, ktoré by sa k Vám malo dostať koncom februára 2007. Najväčším úspechom kapely v roku 2007, okrem veľkého množstva koncertov či už doma alebo v zahraničí, je víťazstvo na medzinárodnom súťažnom festivale Dychovky v preši v Pezinku.

Pre našich záujemcov a poslucháčov máme pripravenú pestrú ponuku skladieb súčasných autorov, úprav ľudových piesní, aranžmány skladieb svetových skladateľov tanečnej a populárnej hudby. Z nášho repertoáru zostavujeme celovečerné programy pri firemných akciách, spoločenských podujatiach, tanečných zábavách a veseliciach, v komponovaných programoch osláv významných výročí miest a obcí. Tešíme sa na stretnutie s Vami a prajeme Vám veľa krásnych chvíľ s našou dychovou hudbou.

S pozdravom, členovia Bojnickej kapely

www.bojnickakapela.net

Zuzana Suchánková trio

V decembri 2010 bola nominovaná so svojim najnovším albumom „Blúzy & Songy „ v USA priamo v Memphise organizáciou SLOVAKBLUES členom The Blues Foundation medzi najlepšie bluesové albumy vlastnej produkcie na svete za rok 2010. Výberom zástupcami amerických hudobníkov, médií a tlače ďalej postúpila do 2. kola medzi 22 najlepších. Toto je považované za mimoriadny úspech, aj v rámci celej Európy, nakoľko medzi postupujúcimi boli už len dvaja Európania .

Koncom roka 2010 získala Výročnú cenu Slovenskej bluesovej spoločnosti „Bluesman roka“ v Slovenskej republike. “Zuzka Suchánková” je profesionálna speváčka, gitaristka, autorka piesní, textov a pedagogička, ktorá patrí k absolútnej špičke na slovenskej hudobnej scéne hlavne v žánroch blues, jazz a folk. Svojim poslucháčom a fanúšikom ponúka kvalitnú, energickú, emotívnu, úprimnú a nefalšovanú muziku.

Vystupovala na rôznych hudobných udalostiach na domácej i zahraničnej scéne. Boli to koncerty v rámci Kultúrneho leta, Vianočných a Novoročných sviatkov, v kluboch a na festivaloch. Napr. Livin Blues, Blues Alive, Trnavský jazzyk, Veľké augustové večery spirituálov, Lumen, Jazzový festival v Uherskom Hradišti, Blues Jamboree v Nových Zámkoch, Fest Dobré Bohunice, Folk Blues Session, Bluessix, koncerty v Maďarsku, Rakúsku aj Českej republike.

Účinkovala s poprednými slovenskými hudobníkmi a spevákmi ako Peter Lipa, Gabo Jonáš, Juraj Griglák, Martin Valihora, Matúš Jakabčic, Peter Preložník, Michal Šimko, Stano Počaji, Martin Zajko, Ajdži Sabo, Oldo Petráš, Miro Zahradnik, bluesmeni Boboš Procházka, Peter Bonzo Radványi, Ľuboš Beňa, Juraj Turtev, Peter Rowan (USA) na jednom pódiu s Karen Caroll (USA), Ameliou Ray (USA), Mariou Jose Estivariz (ESP), Seanom Carney (USA), Erichom Macekom (USA), Julianom Sochom (GB), Gwyn Ashtonom (Austrália), Big Bandom Pavla Zajačka, so skupinou Druhá Tráva (CZ) a mnohými ďalšími.

V rámci hudobného zamerania ju veľmi zaujali aj spirituály a gospely. Tento projekt viedol k vydaniu sóloveho albumu „Spiritual Way“ (1999), ktorý nahrala s kapelou PP Quartet a zborom Continental Singers Slovakia, pod vedením Ivety Viskupovej. Je považovaný za jedinečné dielo v histórii slovenskej hudby – ako prvá slovenská speváčka vydala pôvodné černošské spirituály v jazzovej úprave.

Začiatkom roka 2010 vydáva svoj nový svieži, netradičný a výnimočne počúvateľný album „Blúzy & Songy“. Správna mixáž prevzatých skladieb zavedených autorov (J.J.Cale, B.B.King, Cash McCall, Bill Withers) a svojich vlastných pôvodných kompozícií dáva vyniknúť jej plnému hlasu s diskrétnou chrapľavosťou, svojskou bluesovou naliehavosťou a dámskym rockovým nasadením. V moderne znejúcich originálnych pesničkách je príjemný aj textársky prínos Kamila Peteraja. Zuzana s ním na Slovensko prináša svetový trend – zmes štýlov pripomínajúcich „crossover“ naprieč bluesom, jazzom a folkom.

V roku 2011 vystupuje aj so svojim najnovším projektom , kde vyniknú najmä jej originálne autorské piesne v akustickom prevedení. Výborné Zuzkine texty v spojení s jednotlivými hudobnými nástrojmi profesionálnych hudobníkov, špičkové podanie a jedinečne sfarbený hlas, vytvárajú zaujímavú a jedinečnú kompozíciu.

Komajota

Komajota je slovenská hudobná skupina, ktorej členovia pochádzajú z Prešova. V slovenských hitparádach sa so svojím prvým singlom „Ráno v novinách“ z debutového albumu Časopriestor umiestnili na piatom mieste, v susednom Česku na 26. mieste.

Šiesteho októbra 2008 sa na pulty predajní dostal v poradí druhý album s názvom Bludisko. Prvým singlom nasadeným v rádiách bola skladba „Mesto v nás“, ktorá bola použitá aj v rámci kandidatúry mesta Prešov na titul Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. Druhým singlom sa stala pieseň „Sedem nocí“, s ktorou skupina uspela aj na Eurovízii 2009, keď vo finálovom kole skončila na 11. mieste. V rádiách rotoval aj tretí singel „Cez škáry“, ktorý sa stal v októbri najhranejšou skladbou v rádiách.

Okrem príprav na tretí album sa Martin Husovský venoval v poslednej dobe aj uspávankám, ktoré vyšli na albume pre najmenších v spolupráci so sestrami Koščovými, resp. Katkou Koščovou a Veronikou Husovskou, jeho manželkou. V novembri roku 2010 skupina Komajota vydala svoj tretí štúdiový album s názvom Kolobeh.

www.komajota.sk

Ska-pra šupina

Ponajprv si povedzme, čo znamená výraz: Ska – Pra Šupina. Dobové anály na túto otázku nevedia nájsť spoľahlivej odpovede. Bežná linguálna analýza poukazuje na súčasť kaprieho tela – jednoducho – iba tak, samozvane a samofunkčne.

Avšak, tento, v bežnom živote správny a logický postup naráža na povesť, ktorú si pamätajú iba bájni zakladatelia. V časoch, keď ešte nejestvoval názov skupiny si ktorýsi kamarát, pri akejsi príležitosti, zmordovaný čímsi všimol na podlahe v niečej garáži, drobný, polo-priesvitný predmet, známy aj pod menom – brnkátko. Obzrel ho prekvapene proti svetlu a vyhlásil zlomovú vetu: Ale veď to je taká s kapra šupina. Oči zainteresovaných sa stretli, nebolo treba slov… Pokojne preto môžeme Ska – Pra Šupinu prekladať aj ako – neznáme brnkátko. Stalo sa tak roku Pána 1994.

Začiatky SPŠ (priatelia, známi, ale aj verní fanúšikovia ju v priebehu času evolučne premenovali na Skaprošku) boli pozvoľnejšie, ako býva dnešným priemerom. Lepší prípad: Mladí ľudia chtiví hrania si založia kapelu, nahrajú demáč a hor sa na lobbing-tour, obiehať vydavateľstvá, presadzovať svoje kruhy. Horší prípad: Manažér firmy zvolá casting, vyberú sa tváre, nahrá sa štandardná pieseň a slovo šoubiznis môže naplniť svoju ideu. SPŠ postupovala pravekým štýlom – keď ťa to baví, robíš to, lebo ťa to baví a to ostatné je viac-menej podružná téma. Nahrali si demáče pre úzky okruh poslucháčov: „Anča Malinová“ (1995), „Američania idú“ (1997), všetko v duchu filozofie, že kopírovanie rozhodne NE-zabíja hudbu, priam naopak. Posmelení pozitívnymi reakciami publika na klubových akciách a festivalových koncertoch sa odhodlali pre dramatický čin, vydať CD pre ľud, plne vo svojej réžii. Podarilo sa tak na prelome milénia a disk dostal názov: „Zblíži a poteší“ Z tohto albumu pochádza aj prvá, médiami akceptovaná piesenka – „Skapatá ryba“ V tejto dobe vzniká celokapelná teória konečného fiaska. Teória konečného fiaska spočíva v myšlienke, že SPŠ bude hrať dovtedy, kým nepríde fiasko. Je to však len zdanlivý negativizmus. Vedomie, že nie je potrebné „naháňať kšefty (dobre platené vystúpenia, najlepšie 2–3 krát za deň)“, „starať sa o image“, „obháňať redaktorov bulvárneho zrna“, „presadzovať sa v zmysle obchodu“… je v konečnom dôsledku príjemné, ale aj motivujúce.

Po prvom ľudovom CD sa zaprášilo a preto nasledovalo nevyhnutné pokračovanie, živá nahrávka koncertu v Dubnici, pod názvom „Hore na Mire“ (2001). Prešlo pár mesiacov a všetky exempláre si našli spokojného majiteľa. Členovia SPŠ sú o čosi starší, usadenejší… pomer idealizmu a realizmu sa prevážil v mierny prospech realizmu, preto neodmietli ponuku vydavateľstva BMG na vydanie ich tretieho (pre bežného poslucháča však de facto prvého) albumu. Bude niesť názov: „Good-bye underground“ Treba podotknúť, že ponuka BMG bola jediná (úprimná a seriózna) za desať rokov existencie SPŠ.

Chiki liki tu-a

Chiki liki tu-a je slovenská alternatívna hudobná skupina z Prešova. Vo svojich skladbách sa necháva inšpirovať veľkým množstvom hudobných štýlov, jej texty zase vynikajú svojskou nonsensovou poetikou silne inšpirovanou multikultúrnym prostredím mesta Prešov a jeho okolia. Skupina intenzívne koncertuje na Slovensku a v zahraničí (Česko, Maďarsko, Nemecko, Francúzsko, Macedónsko, Veľká Británia), čím získala prvenstvo ako najčastejšie hrajúca slovenská skupina v zahraničí.

Kapela je známa množstvom vedľajších koncertných projektov, v ktorých paroduje rozličné hudobné štýly, v rámci pôvodnej skupiny potom osobnosti česko-slovenskej popkultúry (členovia napr. používajú pseudonymy Maťo Ďurinda, Sagvan Tofi, Marie Rottrová a pod.). Pozornosť médií a širšej verejnosti na seba pritiahla hlavne úspešným recesistickým hitom „Láska moja de si“ z repertoáru svojho koncertného country-projektu Hudci prérie. Skupina si pripisuje autorstvo aj vo vytvorení špeciálnej terminológie (akrobatický rock´n´roll..), pričom členovia sa podieľajú aj na kultúrnom živote Prešova, či už v rámci skupiny (Festival zlej hudby – 9. ročník k r. 2009), alebo samostatne (Dni mesta Prešov).

Napriek svojmu, pôvodne nemainstreamovému, zameraniu boli Chiki liki tu-a trikrát nominovaní na cenu Aurela, pričom ocenení boli hudobnou televíziou Musicbox ako 2. najhranejšia slovenská kapela roka a Zlatým gunárom od Akadémie Humoru Slovenska.

www.chikiliki.sk

Zbor Žilincov

Ekumenické združenie EKUZA, ktoré pôsobí v Žiline je ojedinelou platformou, kde sa stretávajú duchovní predstavitelia jednotlivých cirkví pôsobiacich v Žiline a spoločne pripravujú rôzne projekty, čím sa snažia rôznymi spôsobmi a formami prinášať aj duchovný rozmer života pre obyvateľov Žiliny.

Ekuza

Michaela Závodná

moderátorka
Námestie Andreja Hlinku

Radko Pažej

moderátor
Námestie Andreja Hlinku

Ivana Kivaderová

moderátorka
Mariánske námestie

Staromestské slávnosti 2011Žilina, 27. – 29. 5